Jdu blejt, velebnosti

„Čítala si, čo ten debil u…” „Prosím ťa, neriešme politiku. Nikdy ju nevyriešime a pohádame. Radšej sa navečerajme,“ odbila ma. „...takže nevyriešime? To preto študuješ politické vedy a právo?“ pýtala som sa čiastočne vyrývajúc, čiastočne zo zvedavosti. Prečo by to inak študovala, ak nie preto, že sa chce tomu venovať, pýtam sa seba. Iba ak... Iba ak by bola ako ja.

Posledné tri týždne nerobím nič iné, len čítam noviny. Slovenské. S obrovskou gučou v hrdle sledujem vývoj u nás doma, s ťažkým pocitom na hrudi zaspávam o druhej v noci, odkladajúc mobil na nočný stolík zapojený do nabíjačky po tom, ako som už tretíkrát za deň vytrieskala baterku. S tým istým hnusným pocitom sa budím a deň začínam hore zadkom. Prečo to robím? Niekto by povedal, že je to čistý masochizmus, niekto by obhajoval moju činnosť so slovami, že je to príprava v rámci odboru. A v skutočnosti to je asi niečo medzi tým. Lenže otázka je, v rámci akého odboru?

Na východe nič nie je. Drahý pán Fico, nechcem byť sprostá (alebo chcem), ale pre väčšinu západnej Európy (česť výnimkám, čo aspoň vedia, že Bratislava je naše hlavné mesto) je všetko od Berlína ďalej „východ, kde nič nie je“. Človek s takou právnickou praxou, dokonca citujem niekoho z vašich spolužiakov „cieľavedomý a vždy sa zapájal horlivo do diskusií“. A vy použijete najstupídnejší argument na Mliečnej dráhe, aby ste popreli výskyt mafie na východnom Slovensku. Tlieskam. Pomaly a zazerajúc. Čítala som váš profil, dokonca z viacerých zdrojov. Ukončené postgraduálne štúdium v odbore Trestného práva na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied v roku 1992. Zastupovali ste Slovenskú republiku pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva v rokoch 1994 až 2000. Panta rhei. Čas plynie. Tak by ma zaujímalo, čo by ste tým komisiám povedali teraz. Dám ruku do ohňa, že by ste sa dokázali bez najmenšieho problému postaviť pred spomínané komisie, o tom bez debaty, a opäť by ste dokázali bezcharakterne mlieť jedno cez druhé. Áno, prosím pekne, človek zastupujúci našu republiku v oblasti ľudských práv počas niekoľkých rokov, vraj odborník na našu Ústavu, dnes, v roku 2018, má na rováši viac než dosť útokov na ľudské slobody a práva, napríklad to, ako permanentne nútil Kisku priznať sa k scientológii (podľa Karty ľudských práv nikto nesmie byť nútený k priznaniu a vyznaniu nejakej viery, to by mohol odborník vášho kalibru vedieť), hrubé urážky na účet novinárov, odopieranie rozhovorov, čím vlastne porušuje právo občanov na informácie a v podstate aj slobodu slova („Neotravujte! Ste ten posledný, s kým mám o rozhovor záujem“; „slovenskí novinári sú protislovenské prostitútky“...), a tak ďalej. Škoda rozoberať tu učebnicu ľudských práv, navyše stále sama tomu dobre nerozumiem, takže nejdem sa hrať na múdru. Radšej. Pretože niektorí už tieto štúdia absolvovali, dokonca vykonávali tú funkciu a dnes sú z nich tí najbezcharakternejší ľudia pobehujúci po slovenskom (a nielen tam) povrchu. Fico, Kaliňák, Danko... právnici...

Vykladám karty na stôl. Odmalička som sa šprtala do politiky, do spravodlivosti a práv človeka. Neuvedomujúc si to. Na sídlisku pri detských hrách niekto podvádzal, robil zle druhému, tak nebolo väčšieho šéfa a sudcu ako mňa. Malý, blonďavý, kučeravý anjelik, nie väčší od kýbľa, založil ruky vbok, nadýchol sa a spustil. Božská komédia. Postupom času, počas základnej školy som sebavedomo vykrikovala, ako budem študovať právo na Sorbonne, pretože francúzština je ako pohladenie pre moje uši a pretože právo je smer. Kriste, právo je Smer. Len to nie. Zmena plánu. Nastúpila som totiž na gymnáziu na španielčinu a tým sa sen so Sorbonnou postupne rozplynul. Rovnako ako aj sen o práve. Pomaly, pomaličky. Objavila som v sebe dávno predtým lásku k technike, ku kamere, ku foťáku, ku grafike a čím ďalej, tým viac prerastala vo mne moja platonická detská láska k literatúre a slovu. Avšak, bojovnícka povaha sa zachovala rovnako ako aj záujem o dianie vo svete. Hodiny dejepisu, NOSky, filozofie alebo slovenčiny, prípadne konverzácie v anglickom či španielskom jazyku boli takmer dialógy medzi mnou a učiteľmi o svetovom vývoji alebo politike. S dejepisárom sa rozhovory niekedy temer zmenili na bojové pole, nakoľko naše politické názory boli diametrálne rozdielne, no i napriek tomu som tie diskusie milovala, pretože hoci som nesúhlasila, fascinovalo ma rozmýšľanie iných ľudí. To, čo si myslím následne o človeku, s ktorým nezastávam rovnaký názor, si nechám pre seba. J No späť k veci. Nech som sa o svet zaujímala akokoľvek, menej a menej som chcela nastúpiť na právo. A zrazu prišiel piaty ročník a s ním prihlášky na vysokú školu. V duchu som závidela a dodnes závidím tým, ktorí mali svoju voľbu jasnú. Ja som balansovala medzi réžiou, žurnalistikou, no bil sa na povrch aj ten polomŕtvy bojovník právnik. Z toľkého rozmýšľania ma nielen rozbolela hlava, ale aj som premeškala prihlášky na réžiu. A žurnalistika? Bez nejakého druhého odboru je mierne bezpredmetná, pretože načo písať, keď ničomu nerozumieš, povedal by jeden. Nakoniec prišlo to „rozumné“ rozhodnutie, študuj právo, veď ťa to predsa zaujíma a vo voľnom čase sa budeš venovať tvojej láske. (Len na margo toho voľného času: takmer žiaden nie je, keď študujete právo.)

Teraz sedím na hodine občianskeho práva. Druhý semester politológie a práva. Každú jednu hodinu mi hlavou prebleskne myšlienka, čo tu vlastne nacvičujem. Trieda plných „ja na gymnáziu“, prekrikujú sa, jeden múdrejší ako druhý, nenechajú dohovoriť učiteľa. A ja sedím vzadu, snažím sa splynúť so stenou a tvárim sa ako muzikant.

Ach bože, také zaujímavé veci. Tak sa to dobre počúva. To je taká krásna teória. TEÓRIA. Dajte mi skriptá a ja sa vám to naučím na to skúšku. Ako v prvom semestri. Easy. Tak čo tu vlastne robím? Načo tu som? Neviem sa nájsť. Nechcem sa v tom nájsť!

Nechcem sa jedného dňa zobudiť bez chrbtovej kosti. Ráno pri umývaní zubov a líčení nechcem v zrkadle vidieť len pekné modré oči s čiernou linkou a špirálou, no za tým všetkým len prázdno. Nechcem vypúšťať z úst také bohapustné kraviny, klamať bez mihnutia oka o všetkom a všetkým. Bojím sa odovzdať právu, pretože čo ak prídem o všetky princípy, ktoré mi do hlavy vtĺkali rodičia alebo skaut. Že to s tým nesúvisí? Že to nie je pravidlo, že právnik sa zákonite stane hajzlom? Nemusí. A všetkým takým ďakujem. No len tak pre ilustráciu. Marek Majeský, slovenský herec, hrával v ochotníckom divadle s naším cteným exministrom vnútra, Róbertom Kaliňákom a vyjadril sa o ňom ako o veselom, vysmiatom, žoviálnom chalanovi, netradičnom, pretože nosil vždy dlhé vlasy a každý s ním rád trávil čas. Sám skonštatoval, že dnes v ňom nevidí nič z toho, vidí len morálne prázdnu schránku, na druhej strane plnú sračiek.

Každé slovo až doteraz detailne premyslené. Strategicky. A zrazu prišla kríza spôsobená úmrtím novinára, ktorý písal o vás a o vašich konexiách na nesprávnych ľudí. A odvtedy sa začalo jedno veľké divadlo. Milión na stole pre toho, kto objaví niečo v spojitosti s prípadom. (Len skúste tú srandu niekto, hneď vás zosmiešni, nájde na vás špinu z roku pána, prípadne sa objaví nejaký spis o vás, ako Soros v deň vášho narodenia preletel lietadlom okolo pôrodnice, tým pádom ste pod jeho vplyvom.) Mimochodom, podľa jedného z podarených poradcov pána F., Erika Tomáša, milión na stole nebol absolútne ich nápad. A nech to bol nápad aj Gargamela, pán F. ho vyložil, odprezentoval so slzavými očami pred televíziou, ergo je to vaša vec. A kto za to môže? Pokiaľ viem, Fico so Sorosom jednoznačne žiadne zväzky nemá, aby mu to poradil. Čo sa týka štátnej poradkyne Troškovej, po tom, ako sa konečne obliekla a odišla, sa zrazu zistilo, že vlastne o jej minulosti sa nič nezistilo, pretože sa nekonala žiadna bezpečnostná previerka. Keď sa toto vyhodilo na oči, tak sčista-jasna každý má právo na svoj život a svoju minulosť, no dám ruku do ohňa, že keby hocijaký iný smrteľník (najlepšie niekto, kto sa netají tým, že podporuje opozíciu) nafotil akty a ešte k tomu by niekoľko rokov obšťastňoval pochybného talianskeho „podnikateľa“, nielenže by sa ani neopovážil dôjsť na Úrad vlády, ale urobili by ste všetko preto, aby ste daného človeka zdiskreditovali do takej miery, že by už ani rožky v Coop jednote nemohol predávať. Hospodárske noviny zverejnili článok, kde vymenovali kauzy významných európskych politikov, za aké prečiny odstúpili zo svojich úradov. Medzi nimi boli ministri, ktorí odstúpili za pochybenia svojich poradcov, len tak mimochodom. Ďalej za nie celkom presné daňové priznania, mimomanželské aféry, dokonca jeden politik a právnik zaoberajúci sa zákonom o imigrácii odstúpil po tom, ako zistil, že upratovačka, ktorú zamestnáva, imigrantka, nemá úplne všetky potrebné dokumenty. Ale ako som povedala, išlo o významných európskych politikov, čo môže byť len dôkaz toho, že vy významným politikom nie ste ani z lietadla. A inak, ako je možné, že odborník na právo, ešte k tomu na ústavné, ktorý prízvukuje počas tlačovej konferencie, že príhovor prezidenta ani za svet nemohol byť písaný na Slovensku, pretože sú tam hrubé nezrovnalosti so slovenskou Ústavou, neovláda takú jednu celkom logickú vec z článku 116.5., a síce „Ak podá demisiu predseda vlády, demisiu podá celá vláda“? Logicky na to nadväzuje článok 115.2. „Ak prezident Slovenskej republiky príjme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.“ Ja osobne si myslím, že človeku stačí len trochu čítania s porozumením, ktorá je v dnešnej dobe tak veľmi testovaná maturitou zo slovenčiny, nepotrebuje ani vysokú školu, ani absolvovanú skúšku z ústavného práva, aby pochopil, že ten človek absolútne nie je v pozícii klásť si podmienky. Samozrejme, zranený kôň kope najviac. Ale aký má zmysel podať demisiu na „nastolenie poriadku v krajine“, nakoľko ľudia na ulici a aj na internete na stránke nedôverujem.sk jasne vyjadrili svoje znepokojenie jednak ohľadom vyšetrenia prípadu vraždy a jednak voči celej tej prehnitej bande, keď tam dosadím svojich fackovacích panákov a budem im z pozadia hovoriť, čo majú robiť? A najlepšie je tváriť sa pri tom celom ako mučeník. Takže Pelligrini, hej?

Je podľa vás možné ešte vôbec povyšetrovať všetky kauzy, keď sa tu podávajú žaloby na prokurátorov, čo odhalia prepojenia a korupcie? Vyšetrí sa niekedy vražda novinára, keď jednak na miesto činu nebol privolaný súdny lekár, len obyčajný, čo skonštatoval smrť a telo poslali na pitvu, ktorá, mimochodom, už nedokáže odhaliť niektoré skutočnosti, navyše predsa len súdny lekár dáva všetko do súvislosti aj s miestom činu, a jednak tam boli veľmi čudné postavičky, ako pán Krajmer, šéf Protikorupčnej národnej jednotky, tiež prepojený na pochybných ľudí? Odkedy sa k vražde volá šéf Protikorupčnej národnej jednotky namiesto súdneho lekára? Neviem si to vysvetliť inak, iba ak by išlo o nejakú špeciálnu vraždu. Niekým vyžiadanú.

Samozrejme, opozíciou! Nevedia voľby vyhrať slušne, tak obetujú svojho Izáka, zhodou okolností novinára, čo písal články proti aktuálnej vláde. Vybrali si Kuciaka tak, aby to vyzeralo, že vláda niečo proti nemu mala, tak sa ho snažila odstrániť. A vraždu objednali ako pizzu cez bistro.sk spolu s tým sprostým scientológom Kiskom a židojašterom Sorosom.

Vskutku. Aj to je jeden z možných scenárov. Ja nehovorím, že opozícia je čistá ako ľalia, no v porovnaní so Smerom je tam podstatne menej káuz v rámci korupcie alebo daňových nezrovnalostí. Nemajú problém s komunikáciou s médiami. A súc už úprimne sprostá, ale teraz už to bude fakt viditeľné, na koho strane stojím, bola to práve opozícia, ktorej sa začali záhadne redukovať listy a otvárať tie, čo ostali. Opäť musím vytiahnuť poznámky z hodiny ľudských práv, kedy som k môjmu vlastnému údivu aspoň trochu dávala pozor. Karta ľudských práv – právo na listové tajomstvo a neuveríte, majú ho aj známe osoby a je to jedno, či ide o politikov alebo o spevákov. A je tu samozrejme mnoho ďalších napadnutí a snáh o zdiskreditovanie opozície z vašej strany, pán eF. Ale nie, opozícia sa snaží o štátny prevrat. „Je to legitímny nástroj opozície, ktorá s vládou nie je spokojná.“ Ktorého veľkého filozofa som to práve citovala? Žeby vás?

Dobre. Nechajme Fica Ficom. On vie, že je mužský pohlavný orgán na päť vo vulgárnej verzii a už je tomu dlho, čo si svoje pomenovanie len podčiarkuje sám. Vedome. Je tu však iný had. Slizký, odporný. Bugár. Niet zásadovejšieho človeka ako Bélu. Prišiel hustý ako agent s teplou vodou na tlačovú konferenciu po Republikovej rade. To, že polhodinu meškal, bolo v poriadku, lebo vicišpán si to môže dovoliť. Keď konečne prehovoril, pomaly búchajúc do stola sa zaprisahával za celý Most-Híd, že ak nebudú predčasné voľby, je to koniec koalície. Arogantne odpovedal na otázky novinárov, keď sa ho preformulovanými otázkami snažili nachytať na jahodách. Odbíjal „ste hluchý?“ „vy neviete po slovensky?“ „ktorému slovu ste nerozumeli?. Ale rozumeli, ty had, rozumeli všetkému. Práve preto sa ťa to pýtali. Lebo už si raz zradil. Už si to raz kardinálne posral! V momente po tlačovke som začala snoriť po facebookových účtoch opozície, sme.sk a hnonline.sk. Oslavoval sa pád vlády. Sedela som na posteli, s úsmevom na perách a hovorím si, kiežby konečne! Len nech sa zas ten Most nejako neposerie pred veličenstvom. Ako povedala, tak sa i stalo. Odporné. Majstra eF sa nebudem pýtať, ako spáva. On už svoju etudu s kruhmi pod očami pred kamerami zahral, ale, Béla, išteném, ty vôbec môžeš spávať?

Die Welt napísal o dnešnej situácii jednu krásnu vetu hovoriacu za všetko: „Fico považuje Slovákov za hlupákov.“ Viac netreba dodať. Majster eF, všimli si nás vo svete. Vďaka vám. „‚Ak niekto urobí štátu škodu sedem miliárd korún a ďalej sa usmieva na kamery, tak to je naozaj zlé,‘ zdôraznil Fico s odkazom na Dzurindu. Politik by mal podľa neho ukázať mieru politickej zodpovednosti.“ (Aktuality.sk; Iva Mrvová; 8.3.2018)

Ja len, že vy ani tú politickú zodpovednosť neviete vyvodiť tak, aby ste nenasrali nielen jeden národ.

Ja nechcem byť ako oni. Hoci ma fascinuje Macchiaveliho tvorba, a síce použime teraz tú jeho nepriestrelnú vetu „Účel svätí prostriedky.“, nemyslím si, že Nicollo narážal na totálne klamanie a vysmievanie sa do ksichtu svojim občanom. Čo z tých vašich štatistík, ako je na tom Slovensko v rámci európskeho vývoja dobre, keď Slováci sa majú zle. Keď si nemôžu ani hubu otvoriť proti vám a vašim bitches. Čo z toho, keď v európskom rebríčku po Moldavsku zdieľame krásne druhé miesto s Ukrajinou v miere korupcie. Robíte hanbu Slovensku. A hlavne, robíte hanbu svojmu povolaniu. Znechutili ste ma v štúdiu.

Každý deň sa budím s pocitom, že chcem ísť radšej bývať niekde do lesa na samotku. Lenže keby všetci rozmýšľali rovnako ako ja, vyhrali by ste. A to nechcem. Nikto z nás.

Zajtra na námestí stáť nebudem kvôli diaľke, čo ma delí od domova, ale ak aj toto dostatočné expresívne znechutenie sa môže rátať za protest, ak sa to aspoň z časti môže brať, ako keby som tam vonku mrzla spolu s ostatnými, budem rada. Lebo chcem, aby moji milovaní žili na dobrom mieste. A ja sa chcem za nimi rada vracať.

Ozaj asi trpím sebadeštrukčnými sklonmi.

Pretože slovo je najsilnejšia zbraň.

Odkazy:

https://focus.hnonline.sk/zahranicie/clanok/1707898-ako-su-na-tom-spojene-staty

https://www.aktuality.sk/clanok/570702/fico-utoci-opoziciu-kedysi-zvolal-predcasne-volby-sam/

https://strategie.hnonline.sk/media/1711380-die-welt-fico-povazuje-slovakov-za-hlupakov

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/834706-porovnali-sme-mieru-korupcie-v-europe-slovensko-dosiahlo-katastrofalny-vysledok

https://slovensko.hnonline.sk/1707382-obraty-roberta-fica-sam-navrhoval-predcasne-volby-dnes-hovori-o-prevrate