.Šťastné a veselé?...

Vianoce. Sviatky lásky, pokoja, radosti, plné nezabudnuteľných chvíľ. Len čo je pravda...

V skutočnosti Vianoce dvadsiateho prvého storočia okolo pokoja nešli ani na fúriku, nakoľko opäť, zas a znovu treba upratovať, umývať okná, napiecť milión druhov koláčov, ktoré nakoniec aj tak skončia v koši, lebo hold, ani tých typických vianočných rozprávok nie je toľko, aby ste ich stihli popritom zjesť. Ježiš Mária, a ešte treba ozdobiť stromček! A nakúpiť darčeky!!!!! Preboha!

Darčeky. Otvoríme si príučku, ako správne nakupovať darčeky blížnym svojim ľúbezným. 1. Vopred si premyslíme, čo kúpime blížnemu svojmu ľúbeznému. Prednosť sa dáva veciam, ktoré majú nejaký citový význam, prípadne spadajú pod kolónku „interný humor“. V prípade, že nie ste schopní vymyslieť niečo prudko originálne, aj praktické veci celkom potešia. 2. Kúpte to. Najlepšie v dostatočnom časovom predstihu, aby ste si ušetrili trochu svoj kardiovaskulárny systém (a nielen váš). 3. Voilà, kúpili ste ho, tak ho zabaľte sa tešte sa na Vianoce. Nič ťažké a namáhavé, však? Inu, kiežby to tak bolo... V reálnom svete to však funguje celkom inak:

1. V rámci vlastnej zaneprázdnenosti, vyťaženosti, lenivosti, prokrastinácie (nazvite to akokoľvek podľa vlastného vedomia, svedomia a uváženia) si všetko necháme na poslednú chvíľu.

2. Vbehneme do obchodu. Vojna sa môže začať.

3. Vyberieme prvú blbosť, na ktorú padne náš zrak. V prípade, že nejakej inej bezradnej duši na ňu padne zrak, bijeme sa hlava-nehlava.

4. S miernymi tržnými ranami prichádzame k pokladni, kde si vystojíme radu našich subjektívnych 300 rokov.

5. Povozíme sa po predavačke, prečo nám odmieta zabaliť darček, nakoniec ju obviníme pomaly aj za vznik druhej svetovej vojny, začínajúcej tretej a možno budúcej štvrtej.

6. Pošleme ju do... Paštinej Závady.

7. Nasratí odchádzame z obchodu.

8. 24.12. o cca 18:00 (ale pokojne si dosaďte svoj vlastný čas, kreativite sa vraj medze nekladú) hodíme darček pod stromček a zahráme etudu hodnú minimálne Oscara, ako dlho a úpenlivo sme darček vymýšľali. (Pozn.aut.: Mami, ozaj rozmýšľam dlho nad darčekmi, tie moje isto nie sú prvoplánové :-*)

Šťastné a veselé. Vskutku. Pokoj a láska nech je vždy s vami.

To však nie je všetko. Na rozdiel od Španielska, známeho svojím lážo-plážo prístupom k práci, máme otvorené obchody nielen v nedeľu, ale aj počas týchto krásnych a pokojných sviatkov plných rozhádaných rodín, ktoré aj napriek tomu všetkému chcú byť spolu. Lenže asi ťažko budú, ak napríklad jeden z rodičov je otrokom národného hospodárstva, a síce pracuje v odvetví služieb. A vlastne... Prečo sa nespíše nejaký manifest, čo by zakázal týmto ľuďom zakladať rodiny a mať sociálny život? Veď je to predsa služba štátu. Oni zarobia pre svojho zamestnávateľa a ten to následne odvedie daňami štátu. Idylka. Takmer ako tá vianočná.

Nie. Rozhodne by nemali mať rodiny. Ak majú rodiny, tak chcú mať voľno na Vianoce. Ak chcú mať voľno na Vianoce, tak kto bude robiť? Keď nebudú na Štedrý deň otvorené obchody a krčmy, kde nakúpi/zoženie väčšina populácie darčeky pre svojich blízkych ľúbezných a kde slobodní, bezdetní a pubertiaci budú nasávať? Čo len bude s týmto svetom? Neviete? Stavím sa, že bulharský Nostradamus, Baba Vanga, to isto predpovedala. „Svet definitívne ovládne temný pán Pikachu, keď slovenské obchody a krčmy uzavrú svoje prevádzky na sviatky.“ Určite povedala nejakú podobnú pamätnú vetu, ktorú Nový čas vytiahne, keď už bude po funuse, a síce už bude apokalypsa vykonaná. A vskutku sa toho dňa obávam. Už nebude čas úniku.

Prosím vás, uvedomujete si aspoň niekde v svojich útrobách, v časti tela, ktorou myslíte, že každý z nás prispieva svojou nenažranosťou a svojim dopytom k tomu, aby obyčajní ľudia boli počas tohto pekného dňa úplne odstrihnutí od svojich najbližších? A že tí ľudia za to dostávajú minimálnu mzdu? A vy si ich ešte dovolíte zhadzovať? Voziť sa po nich, urážať ich? Vás hanba ešte stále nefackuje? Každý jeden z vás, čo vstúpi do pohostinstva alebo obchodu počas sviatkov by mal ruky, nohy bozkávať tým ľuďom, pretože oni prichádzajú kvôli vám o cenné momenty v živote. Ani milión eur ich nenahradí.

Takže tak. Konzum nás všetkých ovládol už dosť natoľko, že teraz si nikto z nás nepripustí svoju časť viny. Čo sa sťažujú? Však sú predavači, sú za to platení, no nie? Verte, či nie, ono sa dá úplne pokojne prežiť aj tri dni so zatvorenými obchodmi. Západné krajiny sú toho skvelým príkladom. Choďte do TESCA 23.12. a jednak tam strávite celú svoju mladosť a druhak uvidíte celý národ s nákupnými košíkmi s kopiskami väčšími ako Everest. Nehovorte mi, že počas dvoch – troch sviatočných dní doslova požeriete viac ako za týždeň!!! Veď to nie je možné! A aj napriek tomu stále do toho obchodu 24.12. leziete. Preboha, prečo?!

Nuž, mier s vami. Nechcem byť zlá. Ani napaprčená. To sa na sviatky nehodí. Navyše po osemnástke vraj ubúdajú elastické vlákna a preto vznikajú vrásky. Tak teda šťastné a konzumné...

#vianoce #bajajláma #šťastnéaveselé #hejtnadnes