E viva España

Bajajláma
Apr 14, 2016
4 minút čítania

Poznám krajinu na azúrovom juhu, Don Quijote má tam svoj veterný mlyn, k nebu dvíha slnko oranžovú dúhu, poháre plné sú purpurových vín. A v ušiach znejú mi od detských liet jej gitary a hudba kasta niet.

Ach, tá Gizka Oňová. Múdra to žena. Nielenže pozná niečo zo španielskej literatúry, ba dokonca aj doslovne opisuje krajinu, kde som aj ja prežila zopár mesiačikov. Španielsko, to ti vám je krajina skvelá pre cudzincov. A najmä pre tých pracovitých. Prídete tam s plným nasadením, hneď chcete robiť všetko hr hr, ale okolo vás sú všetci v pohode, so stoickým pokojom v duši, proste piánko. Vás samozrejme, ide z toho prvé týždne roztrhnúť, pretože ste zvyknutí všetko riešiť v momente, no keď sa naladíte na ich vlnu mañana, váš život je hneď krajší. Desať z desiatich kardiológov odporúča (ak nemáte peniaze na Male Divy alebo Belize) presťahovať sa do tejto krajiny v prípade, že trpíte tetániou alebo patríte do rizikovej infarktovej skupiny.

Veru, aj pre mňa to bola účinná terapia. Španielsko ma vycibrilo v mnohých ohľadoch a pochopila som mnoho životných múdrostí.

Ak ste skôr humanitne zameraní, vaša koordinátorka vám rada vysvetlí, že predsa len viac inklinujete k prírodovedným predmetom, lenže ste tú lásku doteraz v hĺbke vášho srdca potláčali. Inými slovami, nemáme miesto v humanitných triedach.
Ak si i tak stojíte za svojím a trváte na humanitných predmetoch, pretože z vás jednoducho lekárka a ani astrofyzička nebude, aj keby vás o to prosil na kolenách samotných Stephen Hawking, nechajte sa zaradiť do prírodovednej triedy na povinné predmety, aby sa vám prekrývali s voliteľnými humanitnými.
Keď tri týždne pri pre vás urgentnom probléme počúvate maňana, pochopíte, že ono to už ani také urgentné nie je. Toto je ten moment, kedy začne vaše telo aj duch totálne relaxovať. Za pravdu mi dáva španielska asociácia kardiológov.
Španielski stredoškoláci sú tí najsvedomitejší študenti na svete a aj Lenin so svojím heslom „Učiť sa, učiť sa, učiť sa.“ by nemohol byť na nich pyšnejší. Každý deň vám na pozvanie vonku odpovedia, že sa musia poobede akútne učiť (hoci písomka je o dva mesiace a asi tak z tretiny učív, čo sa my máme naučiť na jednu písomku zo španielskej biológie) a teda určite môžete ísť vonku v piatok alebo v sobotu. To, že väčšina z nich nezíska ani dva body (z desiatich) z písomky pri takom usilovnom študovaní každý deň, si, samozrejme, nevšímate.
Keďže stredoškoláci sa učia, prihláste sa na pilates. Geriatria je fascinovaná vašou perfektnou španielčinou, majú chuť sa s vami porozprávať o mnohých veciach, ako napríklad: „Ako sa žije tam na východe v Československu?“ Nielenže si pohladíte ego, že ste dávali pozor na dejepise a viete vysvetliť rozpad krajiny v deväťdesiatom treťom, ale navyše sa zoznámite aj s pekným trénerom. :) Ten sa vás bude permanentne vypytovať či je pekne v Bukurešti...
Ak aj po niekoľkých rokoch štúdia španielčiny a po niekoľkých mesiacoch strávených v tejto krajine stále pochybujete o sebe, prihláste sa na jazykovú školu. Zistíte, že čínska španielčina je vskutku zaujímavá. A že Rusi majú proste v krvi to, že sú generáli. :)
Keď vám kamaráti povedia, že pôjdete poobede vonku, ak sa nechcete strápniť, nepýtajte sa či tým mysleli niečo medzi 4-5, ale rovno sa spýtajte: „O deviatej na zastávke Carlos V?“
Na diskotéky sa zásadne pred treťou v noci nejde! NIKDY!
Vo vlastnom záujme, v prípade, že viete španielsky, prestaňte vnímať text reaggetonu. Viac sa zabavíte na fiestach.
Keď vám Španiel povie cabrón/cabrona a zasmeje sa, zasmejte sa tiež. To, že vám povedia, že ste hovado (spisovne hovädo) s úsmevom na perách, znamená, že chápu váš humor a už patríte medzi nich.
Choďte do dediny Borja. Ecce Homo freska je ten najdokonalejší obraz na svete a oplatí sa na ňom zasmiať osobne.
Ak si nezvyknete dávať do šalátu ocot, olivový olej a štipku soli, pretože preferujete jednoducho zeleninu bez všelijakých gebuzín (ale keď už vám to niekto tak pripraví, určite to zjete, pretože to nie je zlé, lenže.... vaše zvyky), nemáte právo komentovať dostatok cukru v mliečnej ryži. Nemáte chuťové bunky.
Ak ste nútení bývať v jednej domácnosti s prerasteným potkanom, čo vraj patrí medzi psovité šelmy, no je to akurát taká dobrá prachovka, navyše, čo sa bojí prechádzok, vetra, molekúl vzduchu, sám seba,..., otupte svoje zmysly pred venčením jednou cervezitou (pozor na vznik alkoholizmu!) alebo magnéziom.
Pred príchodom do Španielska sa naučte konzumovať olivy alebo dostatočne obrňte svoje nervy, keď vám domáci budú obuchávať o hlavu vašu apatiu.
Choďte bývať do rodiny pochádzajúcej z Andalúzie. Sú to najsrdečnejší ľudia pod slnkom a asi jediní Španieli na svete chápajúci dostatočne vašu iróniu. Dokonca vás vedia odpáliť ešte viac ako vy ich. Vtedy pochopíte, že pesnička Sevilla tiene un color especial (Sevilla máš špeciálnu farbu, pozn. prekl.) nemá len skvelú a optimistickú hudbu, ale je aj neskutočne pravdivá a to ste okolo Seville neprešli ani lietadlom.
Naučte hosťovskú mamu zopár vašich receptov. Upečte rodine tortu, aj keď viete, že sú zaťažení na zdravú stravu. (Celá rodina vďaka mne pribrala tri kilá, zatiaľ čo zo mňa spadlo asi sedem. Ale vraj na mňa stále pekne spomínajú...) Vždy vám vyčaruje úsmev na tvári správa na whatsappe, keď vám pošle rodinnú fotku, ako si práve pochutnávajú na kulinárskej špecialite vašej rodiny.
Ak neviete, čo s vami bude v budúcnosti, odporúčam otvoriť si obchod so slovenskými medovníčkami uprostred Zaragozy. A hlavne – neprezraďte žiadnemu Španielovi recept! Ani keby vám sľúbil svoju babku, ktorá vám za to urobí tú najlepší paellu na svete!!!
Užívajte si každý moment plným dúškom, Španieli vám k tomu radi pomôžu.
Vycestujte sami a láskavo sa nevyhovárajte, že sa bojíte. Práve, ak sa bojíte, o to viac choďte do toho!!!